- Čo je Collaborative Law – Právo spolupráce?
Právo spolupráce (CL) je moderný trend poskytovania advokátskych služieb, vhodný najmä v rodinnoprávnych sporoch, konkrétne pri rozvodovom konaní a pri úprave vzťahov s maloletými deťmi (výživné a stretávanie sa s nimi). Základným predpokladom pre úspešné aplikovanie zásad CL je snaha všetkých strán dosiahnuť riešenie problému konsenzom a vyhnúť sa konfrontačne vedenému súdnemu sporu. Druhou základnou charakteristikou, ktorú dobre vystihuje slovenský preklad – Právo spolupráce - je možnosť zapojiť do riešenia zdanlivo právneho problému aj odborníkov z iných oblastí, s ktorými majú „spolupracujúci“ advokáti dobré skúsenosti.
Rozvodové konanie obvykle zhorší už tak narušené vzťahy medzi partnermi, nakoľko vyžaduje od manželov, aby riešili závažné otázky pod tlakom, častokrát priamo v súdnej sieni. Na Slovensku nie je zatiaľ prípustný rozvod dohodou, to znamená, že všetky rozvodové konania sa vedú ako štandardné súdne konania, kde strany stoja proti sebe. Klient, pokiaľ je v situácii, že síce má s manželom alebo partnerom narušený vzťah, ale nechce tieto konflikty ešte stupňovať, môže predísť stresujúcim situáciám výberom vhodného advokáta. Z vlastnej praxe ako aj z osobných zážitkov kolegov viem, že klienti častokrát u advokáta hľadajú nielen právne rady ale aj rady, ako sa majú v danej situácii správať. Toto ale prekračuje profesionálnu orientáciu právnika, ktorý nemôže zodpovedne klientovi poradiť vo veciach, ktoré majú presah skôr do psychológie a partnerského poradenstva. CL je vhodným prostriedkom na riešenie týchto slepých uličiek, pretože advokáti v rámci pracovných tímov môžu osloviť spolupracovníkov z radov psychológov, koučov alebo psychoterapeutov, ktorí vedia vyriešiť zásadné problémy a dať odpoveď na zdanlivo nevyriešiteľné otázky.
Špecifickou črtou rozvodových konaní je to, že rozhodnutie rodičov rozviesť sa má dopad na ich deti, a to v oveľa väčšej miere, ako si rodičia priznávajú. V rozvodovej praxi slovenských súdov sa názor detí štandardne posudzuje na základe znaleckých psychologických posudkov, pretože väčšina sudcov si netrúfne posúdiť správanie dieťaťa na základe osobného pohovoru (výsluchu), hoci to naše právo pripúšťa. Rodičia by ale mali vedieť, čo si ich dieťa o danej situácii skutočne myslí a čo prežíva, im by nemal postačovať znalecký posudok. Nakoľko však deti veľmi citlivo reagujú na narušené vzťahy medzi rodičmi, samotní rodičia nie sú schopní získať od svojho dieťaťa „objektívne“ stanovisko. S týmto v rámci procesu CL pomôže detský špecialista, pokiaľ majú na tom rodičia záujem a je to v danom prípade potrebné.
Celé konanie podľa zásad CL je vyškolenými advokátmi vedené tak, aby klienti neprežívali zbytočný stres, na druhej strane, aby sami rozhodovali o riešení situácie. Pre úplnosť je treba dodať, že CL nie je efektívne v prípade, ak je prítomné vo vzťahu násilie, ak niektorý účastník je drogovo závislý alebo je alkoholik, je psychicky veľmi labilný. V takomto prípade je výhodnejšie riešiť vec súdne, obmedziť kontakty pri rozvodovom konaní medzi sporovými stranami na nevyhnutné minimum.
- V čom spočíva rozdiel medzi mediačnými službami a službami advokáta?
Advokát v zmysle zákone je právnym poradcom klienta. Samozrejme, advokát nezastupuje svojho klientov iba na súde. Veľká časť činnosti advokáta spočíva v tzv. nesporovej agende, teda pomáha svojmu klientovi (alebo klientom) pri uzatváraní zmlúv, vybavuje podklady alebo povolenia, hľadá právne riešenia podľa požiadaviek klienta. Častokrát advokát za klienta vyjednáva pri obchodných rokovaniach alebo takéto rokovanie advokát vedie. Vždy ale je jeho úlohou dávať právne rady a pokiaľ ide o sporové záležitosti, môže zastupovať iba jednu stranu sporu.
Mediácia má zmysel vtedy, ak je problém medzi dvoma stranami založený prevážne na neschopnosti vzájomne komunikovať. Nemusí pritom isť o absolútne prerušenie vzájomnej komunikácie, niekedy napr. manželia v rozvodovom konaní nie sú schopní hovoriť objektívne o tom, ako si predstavujú ďalšie fungovanie, čo sa týka detí, hoci inak sú schopní riešiť bežné záležitosti. Inokedy je vzťah (napríklad v prípade susedov, ktorí boli navyše aj rodinne spriaznení) narušený tak vážne, že každá debata, hoci aj začatá v úmysle sa dohodnúť, skončí pri obvineniach, kto komu v minulosti čo ukradol. Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť, mediátor má napomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť prijateľnú dohodu pre účastníkov, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor bez ohľadu na to, že môže mať právne vzdelanie, neposkytuje ani pred ani počas mediačných stretnutí žiadne právne rady, nakoľko zmyslom mediácie je dohodnúť sa tak, aby dohoda odrážala vnútorné záujmy všetkých zúčastnených, nie právne stanoviská. Pokiaľ si to strany želajú, môžu dohodnuté závery posúdiť pred podpisom mediačnej dohody ich právni zástupcovia.
- Ako prebieha mediácia?
Iniciátor mediácie je osoba, ktorá osloví mediátora s problémom, ktorý má v záujme riešiť. Mediátor následne osloví druhú stranu sporu (telefonicky, písomne) s otázkou, či má záujem pokúsiť sa vyriešiť spor mimosúdne, dohodou. V prípade, ak druhá strana záujem prejaví, mediátor jej zašle informácie o priebehu mediácie a dohodne termín spoločného stretnutia. Mediácia začína úvodným stretnutím, na ktorom mediátor všetky strany oboznámi so základnými zásadami. Strany podpisujú Dohodu o začatí mediácie, ktorej náležitosťami je najmä určenie predmetu mediácie, dohoda o osobe mediátora, jeho odmene a iné procesné náležitosti. V zmysle zákona o mediácii musí byť Dohoda o začatí mediácie zaregistrovaná v centrálnom notárskom registri listín a podpisy na nej sa musia osvedčiť. Po uzavretí Dohody o začatí mediácie pokračuje proces mediácie samotným hľadaním riešenia sporových otázok. Pokiaľ strany nedospejú k vzájomnej dohode už na prvom stretnutí, môže mediácia pokračovať opätovnými stretnutiami. V prípade úspešnej mediácie podpisujú zúčastnené strany na záver mediačnú dohodu, ktorej obsahom je výsledok mediácie. Touto dohodou sú strany viazané a v prípade, ak sa tak dohodnú, môžu dohodu uzavrieť vo forme notárskej zápisnice alebo môžu si dať dohodu schváliť súdom ako súdny zmier.
- Môže byť advokát zároveň mediátor?
V tom istom prípade jedného klienta nemôže byť niekto zároveň advokátom aj mediátorom. Pokiaľ vykonáva mediáciu právnik, ktorý má zároveň aj licenciu na výkon advokátskej činnosti, je povinný poučiť klienta, že pokiaľ si zvolí, že daný právnik má byť v prípade mediátorom, nemôže už takýto právnik v žiadnom prípade vystupovať v danom spore ako advokát a naopak. Ja osobne postupujem dôsledne tak, že hneď na začiatku pri úvodnej konzultácii zhodnotím spolu s klientom, či v danom prípade potrebuje viac advokáta alebo mediátora a či v danom prípade ja osobne viem lepšie pomôcť ako advokátka alebo ako mediátorka. Stalo sa, že klient dostal na mňa referenciu ako na advokátku a potreboval právnu pomoc, nakoľko bol v rozvodovom konaní. Spolu sme ale zvážili, že v danom prípade je vhodná mediácia, keďže klient nevedel konštruktívne komunikovať s manželkou o výške výživného, preto som požiadala súd o odročenie pojednávania, oslovila som s ponukou na mediáciu aj protistranu, ktorá súhlasila, následne som doporučila nezávislú mediátorku , ktorá pomohla na spoločnom mediačnom konaní stranám uzavrieť dohodu. Z praxe iných mediátorov viem, že oni ako mediátori – neprávnici v konkrétnych prípadoch doporučili viackrát sporovým stranám, aby si pribrali advokáta pre riešenie právnych otázok.
- Aké sú ceny za mediáciu a za právne služby?
V rodinných veciach je orientačne sadzba za jednu hodinu mediačného stretnutia 20 EUR, v majetkových veciach od 67 EUR za hodinu. Odmenu mediátora znášajú v zásade obe strany na polovicu. Poplatok za úvodné úkony pred začatím mediácie (príjem prípadu, kontaktovanie druhej strany, zaslanie informačných materiálov o mediácii) je 20 EUR. Poplatok znáša iniciátor mediácie.
Odmenu za právne služby advokátov upravuje Vyhláška MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Cena za jeden úkon právnej služby v rodinných veciach je orientačne 57 EUR. Pri ostatných právnych oblastiach je odmena dohodnutá v závislosti na konkrétnom prípade.
